Čo vlastne dýchame?

OVZDUŠIE

Aj keď by sme na prvý pohľad výskyt mikroorganizmov v ovzduší nepredpokladali, sú jeho prirodzenou súčasťou. V ovzduší sa nachádza pomerne pestré spoločenstvo mikroorganizmov, a to i napriek skutočnosti, že nie je vhodným prostredím na ich rozmnožovanie. Vyskytujú sa tu najmä baktérie, spóry baktérií a mikroskopických húb a vírusy. Mikroorganizmy sa do ovzdušia dostávajú z prirodzeného zdroja, ovzdušie je pre ne iba pasívnym transportným médiom, v ktorom nerastú, nerozmnožujú sa a určité obdobie v ňom perzistujú. Väčšina mikroorganizmov sa zachytáva na prachových časticiach alebo v   kvapkách vody, či hlienu  v ich zaschnutých jadrách. Sú teda súčasťou vzdušného aerosólu.

VZDUCH V INTERIÉRI

Iné je však osídlenie ovzdušia v uzavretých miestnostiach, najmä ak sa v nich vyskytujú ľudia, zvieratá alebo stroje. Stupeň kontaminácie prostredia mikroorganizmami býva spravidla vyšší ako v exteriéri, pričom to závisí najmä od možnosti výmeny vzduchu s vonkajším prostredím (vetrania) a ďalších faktorov. Vo vnútornom prostredí ako sú byty, prevádzky, pracoviská, úrady, závody, nebytové priestory, miestnosti pre zvieratá dochádza k oddeleniu vzduchu od vonkajšej atmosféry a k ustáleniu mikrobiologického zloženia. Ak sa do vnútorného prostredia spolu so vzduchom dostanú patogénne mikroorganizmy (tie, čo spôsobujú infekčné ochorenia) môžu ohroziť ľudské zdravie (väčšinou ide o patogénne baktérie). Dynamika výskytu mikroorganizmov v ovzduší je sezónna, závisí od poveternostných podmienok, vlhkosti a teploty v miestnosti. Účinný spôsob, ako udržiavať priaznivé podmienky pre udržanie ľudského zdravia je intenzívna výmena resp. filtrácia vzduchu a udržiavanie čistoty priestoru. 

PLESNE

Pre zdravie človeka je určitou hrozbou nielen prítomnosť vysokého počtu baktérií  v ovzduší ale aj mikroskopických vláknitých húb, laicky označovaných ako plesne. Plesne sú s nami odjakživa, samy nemusia byť nebezpečné, až kým sa z nich v určitom štádiu života neuvoľnia do okolitého prostredia spóry, pomocou ktorých sa rozmnožujú. Tieto, zachytené v časticiach prachu či vodnom aerosole, sú vzdušnými prúdmi unášané často na veľké vzdialenosti a následne môžu osídliť rôzne substráty a rozmnožovať sa. V interiéroch sa môžu usadiť v prachu, zachytiť sa v kútoch a na stenách, na nábytku, odevoch, matracoch a kobercoch, za skriňami, pod tapetami, parketami, na rámoch okien a parapetoch, na kuchynských či kúpeľňových obkladačkách a pri vysokej vlhkosti vzduchu začínajú intenzívne rásť a rozmnožovať sa.

IDENTIFIKÁCIA PLESNÍ

Niekedy ich prezradí farba, inokedy ich voľným okom nerozoznáte. Ľudia po nich často začnú pátrať, až keď v byte cítia zatuchnutý zápach, alebo majú zdravotné problémy. „Plesne“ bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení, ak ich je v interiéri veľa, znamená to, že je tam oveľa viac vlhkosti ako je zdravé. Ich prítomnosť sa prejaví povlakmi často pripomínajúcimi zamat alebo vatu, alebo sa na postihnutých miestach vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy bledoružového, oranžového až hnedastého sfarbenia. Ľudia na ich prítomnosť reagujú rozdielne, expozícia vo vnútornom prostredí je vyššia v porovnaní s voľnou prírodou.

ZDRAVIE

Spóry mikroskopických vláknitých húb, ktoré sa v ovzduší vyskytujú, sú významnými alergénmi. Ich zvýšený výskyt často vyvoláva alergické reakcie u citlivých jedincov vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami môže dochádzať k  ochoreniam kože. Pravidelná expozícia zvýšenou koncentráciou spór vláknitých húb môže časom viesť ku chronickej precitlivenosti organizmu a zhoršujúcej sa alergii. V interiéroch výskyt mikroskopických vláknitých húb podmieňuje prítomnosť organického znečistenia v časticiach prachu, dostupný biologický materiál (napr. papier, drevo, koža, bavlna...), teplota vzduchu v rozpätí 15 – 35o C, vysoká vlhkosť. Kondenzácia vody a vlhkosť na povrchoch, ktoré „plesne“ osídľujú je významnejšia pre ich rast a rozmnožovanie ako relatívna vlhkosť vzduchu. Nárast počtu mikroskopických vláknitých húb v interiéroch býva spôsobený nielen konštrukčno-stavebnými chybami, nesprávnou izoláciou spôsobujúcou zatekanie, ale aj nesprávnou údržbou bytov a nedostatočným vetraním.

PREDPISY

Zvýšené zdravotné riziko, podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva 259/2008, predstavujú bežne sa vyskytujúce mikroorganizmy, ak ich počet v 1 m3 vzduchu prekročí hodnotu 500 KTJ (kolónie tvorné jednotky). Keďže ide iba o kvantitatívny parameter, dôležité je zistiť kvalitatívne zastúpenie mikroorganizmov.